Dostanú Európu Briti na kolená? Amerika im určite pomôže. A Rusi? Tí sa zatiaľ smejú..

Autor: pavol lemko | 10.4.2017 o 17:45 | (upravené 10.4.2017 o 19:43) Karma článku: 3,29 | Prečítané:  841x

O únii, o brexite,  o kultúre, o výberových procesoch a hlavne o jazyku. Zdanlivo nesúvisiace veci?  Ak to dáte do jedného  vreca A zatrasiete, zo zdanlivo nesúvisiacich vecí sa môže zamiešať poriadna bomba. A to doslova.

 

Rokovania o brexite sa ešte len začali,  ale prach okolo tejto udalosti sa už rozvíril, akoby  sa nad Európu sťahoval hurikán. Tušil som, že nastanú zmätky s jazykom, že to pocíti napriklad aj Slovensko aj slovenčina samotná...  Tušil som dokonca aj to, že niekde nastanú kolízie aj o územia, ktoré boli ešte pred úniou sporné, ale odstránením hraníc všetko zaniklo. Keď však už začínajú vystupovať do popredia mŕtvoly a nespravodlivosť začína byť okatá, začína ma to zdvíhať zo stoličky .

Rokovania sa začali ešte len nedávno ( v pondelok)  po ohlásení  aktivácie známeho článku európskej ústavy z minulého týždňa a už vyplával na povrch prvý - zatiaľ však na prvý pohľad maličký problém - Gibraltár. Avšak dnes, keď svetlo božie uzrel rozsudok  nad tromi britmi, ktorí reťazou dobili čecha na smrť - AKO NEVINNÝ!!!  ani z vraždy, ani z neumyselného zabitia, sa vo mne čosi naježilo. Podotýkam, že jednym z dôvodov bolo prisťahovalectvo, a stalo sa to tesne po zverejnení nástupu Británie na cestu brexitu.
A takto  rozmýšľajúc  nad pochmúrnosťami udalostí mi zrazu svitlo. Je jasné, že proces nebude ľahký, všetci hneď videli tie finančné straty Európy bez Britských príspevkov ako nejakú krizovu udalosť. Ja som sa vtedy len blahosklonne usmieval, pretože fond bude menší o nejakých pár percent, ale z užívania fondu tiež odíde aj jeho objemovo najväčší požierač - takže to asi až tak strašné nebude.
Ale oveľa nebezpečnejší problém nás ešte len čaká. Je to jazyk. A tento problém  je najhorší práve v tom, že ak si nedáme pozor, môže to úniu rozvrátiť zvnútra.  Ako? Zapnime teraz trošku závity dedukcie, a zhodnoťme situáciu spôsobom príčina - dôsledok.

Ruku na srdce, kto z vás si dal tu námahu a prečítal si základnú doktrínu  EU?   Pre istotu si teda dovolím krátky výber  hlavných bodov o ktorých chcem hovoriť predovšetkým.
 
Trošku citácie :

Jazykovú rôznorodosť EÚ zakotvuje Charta základných práv Únie z roku 2000. Charta uvádza, že Únia rešpektuje jazykovú rôznorodosť a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, teda aj z dôvodu jazyka. Rešpektovanie práv jednotlivcov, otvorenosť voči iným kultúram, tolerancia a akceptovanie iných, ako aj rešpektovanie jazykovej rôznorodosti sú základnými hodnotami Európskej únie.
Európska únia má v súčasnosti 24 úradných jazykov
Okrem 24 úradných jazykov sa v jednotlivých regiónoch Únie hovorí ďalšími viac ako 60 pôvodnými či nepôvodnými jazykmi. Regionálnymi či menšinovými jazykmi hovorí takmer 50 miliónov obyvateľov Európskej únie.
Žiadna z členských krajín sa nechce zriecť používania svojho vlastného jazyka, pretože ide o záležitosť, ktorá má dôležitý symbolický význam. Každý oficiálny dokument EÚ sa prekladá do všetkých oficiálnych jazykov. Na ministerskej úrovni sú pracovnými jazykmi angličtina, francúzština, a čoraz častejšie aj nemčina.

Jazyková politika EÚ

Vychádza zo zmeneného a doplneného nariadenia Rady č. 1 z roku 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve, v ktorom sú uvedené všetky úradné jazyky a v ktorom je takisto ustanovené, kedy a na aké účely sa používajú. Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva bolo do primárnej legislatívy zavedené pravidlo, podľa ktorého musia inštitúcie EÚ s občanmi v členských štátoch komunikovať v úradnom jazyku, ktorý si občania zvolia.
Cieľom EÚ je tzv politika 1+2 - aby  čo najviac obyvateľov Únie hovorilo okrem  svojho materinského jazyka ďalšími dvoma jazykmi.

Špeciálny Eurobarometer v roku 2006 o mnohojazyčnosti ukázal, že 
50% populácie EÚ hovorí cudzím jazykom. Najmenej jazykovo zdatní sú Maďari a Briti. 
28% občanov  v EU dokonca hovorí v dvoch jazykoch. 
11% multilingvistov z radov Európanov je schopných konverzovať až v troch jazykoch okrem materinského.
Angličtina je druhým NEmaterinským jazykom tretiny populácie EÚ, nasleduje nemčina, francúzština, ruština a španielčina. 
Toľko citácia z oficiálnych stránok únie.  ( čo je najsmiešnejšie, - ďalšie odkazy na články súvisiace a aj samotné články - aj keď sú určené výhradne pre Slovákov, sú napísané v angličtine...)))))

Takmer 8 z 10 študentov využíva minimálne jeden cudzí jazyk. ( Tu treba podotknúť, že ide naozaj predovšetkým o študentov,  ktorých je oproti bežnej populacii len adekvátne percento- žiaľ v každej krajine zatiaľ iné. Pozn. autora)

A tu by som sa zastavil. Čo sa týka mňa osobne,  považujem v tomto štýle takúto doktrínu za celkom férovú a cením v nej hlavne to, že chápe  podstatu krásy rôznorodosti jednotlivych jazykov a ich prínos  pre celoeurópsku komunitu. ( ešte keby sa tak dodržovala - viz. príklad  vyššie...) Pre mňa však jazyk predstavuje nielen napriklad "... Oknom do študákovy duše ".
Ale  bez svojráznosti etník by nemohol vzniknúť ani film " pásla kone na betóne"  ani by nemohli "... Básnici přicházet o iluze.."  ktoré práve táto doktrína chráni. A verím,  v každom štáte  okolo by som našiel niečo podobné. 
Ano presne tak :Jazyk JE HLAVNÝM NOSITEĽOM KULTÚRY.  "   A je jednoducho neodškriepitelné, že  u nás sa to deje až príliš okato.  Mňa osobne dožiera napríklad to, že v jednotlivých zahraničných firmách sa ako vnútorný jazyk  na poradách užíva práve angličtina aj keď prisediacich  je tridsať  Slovákov a anglojazyčný len jeden jediný  - a to manažér.  Kde je platnosť nášho jazykového zákona? Samozrejme sa dá pochopiť obchodník... Samozrejme tiež vedenie versus vlastníci....
A to už nehovorím o fórach nielen na facebooku , ale dokonca aj na  linkedIn, kde sa už toľko napísalo o " importe " a zasielaní nám  tzv. manažérskeho  odpadu, ktorí namiesto riešenia odborných problémov riešia  zavádzanie nových kultúrnych hodnôt. Azda sme tak zaostali, že nás budú učiť žiť?
Je tiež zaujímavé, že naše školstvo je tak zaostalé, že   v ratingoch zaberá chvostové pozície, avšak vypúšťa odborníkov, ktorí sú dosť dobrí, aby viedli dokonca aj vyskum  nielen firmy v zahraničí...  Avšak firmy u nás nemajú dosť  " kvalifikovaných" pracovníkov, pretože priemerný Slovák  je vyberaný už dokonca na niektoré robotnicke profesie s požiadavkou  znalostí jazyka aspoň na úrovni B2. Inak sa považuje za profesionálne nesposobileho.

Skrátka, jazyk je ako baktéria v žalúdku.  Pokiaľ existuje, aj nám bude dobre tráviť jazykom donesená " duševná potrava". 
  Pravda nájdu sa aj takí, ktorí asi vidia v slovenčine skôr nejaký  bacil, ktorý skôr či neskôr vyhynie a preto navrhne aby napríklad slovenčina už ani pre Slovákov nebola maturitným jazykom. A takýto človek vedie dokonca naše školstvo a potomstvo. Veď asi nemusím pripomínať  aký dôležitý bol napriklad jazyk jedného indiánskeho kmeňa, ktorých početnosť nepresahuje 500 príslušníkov a napriek tomu zohral jednu z kľúčových úloh druhej svetovej vojny. ( pre tych menej znalých išlo o šifrovanie správ). Takže nie je to v jazyku, ale v jeho nositeľoch, aky štatút mu dáme. Avšak človek, ktorý si nectí vlastný jazyk a otočí sa mu takto chrbtom, si zaslúži, aby ste sa vy páni novinári, ktorí si svoj jazyk ctíte a považujete ho za symbol národnosti, otočili chrbtom aspoň na minútu takému človeku na všetkých tlačovkách, na ktorých bude on až pokiaľ sam nepochopí, že má odísť.

Vráťme sa však k základnému problému.  Ak teda vezmeme fakt  brexitu so všetkými jeho následkami a spojené kráľovstvo Británie  prestane byť členom únie - nezostane tu ani jeden štát, ktorý užíva angličtinu ako svoj úradný jazyk. NEZOSTANE TEDA ANI ŽIADNY PRÁVNY DÔVOD NA UŽÍVANIE ANGLIČTINY AKO OFICIÁLNEHO MINISTERSKEHO JAZYKA !!!
Samozrejme vychádzajúc práve z tejto doktríny, ktorá je vlastne od prvopočiatku v roku 1958 podpísaná aj Anglickom, ako jedným z  jej zakladajúcich členov.  ***
Už teraz počujem tých lenivých fiškáľov, ktorí vedia len ten jeden jediný cudzí jazyk, lebo sa im nechce učiť druhý, argumentovať svetovosťou angličtiny ako takej. Pre nich špeciálne podotýkam, že: 
1. hovoríme o európskej únii a nie o svete2. O svetovosti anglického jazyka  sú zatiaľ len nejaké štúdie ( aj to mnohokrát jednostranné a nie veľmi dôveryhodné, častokrát vyzdvihujuce prednosti angličtiny ako jednoduchého jazyka,  takticky však zabúdajúc na jeho mnohé nepresnosti) avšak neexistuje žiadna právna  norma svetového charakteru mimo odporúčaní. Nehovoriac už o suverenite a nezavislosti štátu, ktorý by prijatím cudzieho jazyka zjednodušil prístup k svojim utajeným skutočnostiam...3. S takým úspechom by sme potom mohli pokojne kooptovat napríklad oficiálnu  Čínštinu.  Tá je čo sa týka počtu užívateľov na tom vo svete podobne...))))

Vezmime teda do úvahy udalosti posledného obdobia a skúsme naznačiť možnosti. Spomeňme pár nezodpovedanych otázok. Prečo v skutočnosti odchádza Británia z unie? Určite to však nie je ani referendum ani ekonomické ukazovatele.  Toto sú len vonkajšie prostriedky, zásterka pre médiá. Ktorý z jazykov v únii by mohol zaujať pozíciu lídra? ( znova podotýkam, že hovoríme o jazyku a nie ekonomike).  Prevezme liderstvo Nemecko ( okolo 1960 znalych na 10 000 opýtaných) alebo Francúzsko( 1780/ 10000) ? A prečo nie Taliansko( 1590/10000), alebo Španielsko (1610/10000)?
Ak sa na to budeme pozerať zo strany používanosti v Európe potom by to mohla byť nemčina so svojim počtom užívateľov.  Pravdou však je, že nemčina to asi nebude.  Amerika totiž svoju sféru vplyvu asi len tak ľahko neopustí. A keďže Nemecko viažu "vazalské" zmluvy od druhej svetovej podpísané na 99 rokov,  a preto sa dá predpokladať, že prave Nemecko bude hľadať právne aspekty na udržanie angličtiny - pod prísnym "dohľadom z hora"...  Alebo to bude francúzsky jazyk? Ten je mimo iné najbližší mimo Francúzov aj Belgicku - či presnejšie Bruselu. Ovšem, ak v terajších voľbách nezvíťazí jeden z tých dvoch kandidátov, ktorí majú v svojom programe tiež  " odchodové tendencie " z únie ( a k tomu dokonca aj odchod z NATO A to už by bol priamy úder pod pás...)
Jedno je však isté.  Vy, ktorí ste si dali ti námahu a precestovali všetky  menované štáty, určite ste sa streti nielen s tým, že naozaj v okolitých štátoch vedia anglicky, a dorozumieť sa nie je veľký problém. ( už len preto, že prisťahovalcov je tam stále viac a viac, a tí odpovedia cudzincovi obyčajne vždy anglicky.)No určite ste sa stretli aj s tým, že ak ste oslovili miestneho korenného obyvateľa staršieho ako 30 rokov, obyčajne sa dosť často zatvári, že vám nerozumie. Ovšem, ak tam máte  priateľa, zrazu zistíte, že anglicky vie a v celku dobre. Nie je však ochotný hovoriť ak nemusí. Neviem, ako vy, ale ja som sa z tým stretol vo všetkých tu menovaných krajinách. A pretože by som bol rád objektívny, nebudem vychádzať len zo svojej skúsenosti. Určite je medzi vami mnoho takých, ktorí tam taktiež bývali a majú tam svojich znamych,  priateľov. Verím, že sa ich spýtate, čo si myslia nielen o jazyku - ale aký je ich názor práve na to nástupnícke právo a jeho riešenie.

Podľa môjho skromného názoru to však možno bude aj inak. Ak by sa totiž ešte v procese rokovaní o brexite "podarilo"  Írsku alebo Škótsku oddeliť  ( oslobodiť?)  od spojeného kráľovstva, potom zostane dôvod na udržanie jazyka aj s danou oddelenou časťou. Teraz ma napadlo, že je tu celý priestor pre uzatváranie stávok: ktorý z nich to bude?  A bude vobec nejaká vôľa Anglicka vzdať sa svojej územnej celistvosti v prospech globálneho liderstva Ameriky?  Čo za to dostanú ako kompenzaciu? Jedno je však isté.  Angličtina, aj keď nebude môcť byť rokovacím jazykom, určite zostane v zostave podružných jazykov  podobne ako ruština, ktorá síce tiež nemá v únii parcialne zastúpenie, napriek tomu zostáva druhým a tretím jazykom  čo sa týka znalostí jazykov. A ešte niečo už celkom na okraj. Práve na oficiálnej stránke je jasne uvedené: Briti A Maďari  sú  zatiaľ jazykovo  najneprispôsobivejšími.  Prezentujú tým azda svoju nadradenosť? A stojí vôbec za to  udržiavať angličtinu  ak na ňu budeme pozerať nie ako na jazyk ale ako na prostriedok prenášania kultúry ale hlavne vplyvu A moci?
  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo spravili české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.

KOMENTÁRE

Európska únia bez jadra. Aké v nej budeme mať postavenie

Reformy Únie sa naplno rozbehnú po nemeckých voľbách.


Už ste čítali?